Konšpiračné teórie sa týkajú dôležitých a citlivých sfér spoločenského života, ktoré zároveň predstavujú zdroj skupinového napätia (otázky morálky, náboženstva, politiky, životného prostredia, prírodných katastrof, vojen a pod.). Do tohto napätia a neistoty prinášajú jednoznačné odhalenia ich príčiny ( vinníkov) a budúcich následkov, pôsobia fundovane, a v neposlednej miere väčšinou vytvárajú z reality, na prvý pohľad fádnej a chaotickej, vzrušujúce príbehy. Sú prostriedkom šírenia a obhajovania konkrétnych ideológií. Ako stabilná súčasť ideologických diskurzov sa ich zdieľanie či odmietanie v danej komunite môže stať významným kritériom členstva. Podobne ako mnohé zo súčasných povestí i konšpiračné teórie môžu byť významným indikátorom množstva úzkostí a konfliktov zdieľaných v širších či užších sociálnych skupinách, dajú sa z nich pomerne plasticky extrahovať konkrétne auto- a heterostereotypy, predstavy o skupinových cieľoch a hodnotových orientáciách. Ich výskum je teda zdrojom interdisciplinárne využiteľných informácií o súčasnej spoločnosti.