English

ROZŠÍŘENÉ VYHLEDÁVÁNÍ

Katalog Nakladatelství KAROLINUM

PODROBNOSTI O TITULU:

Fenomén Dijon. Století českých maturit ve Francii.

[The Dijon phenomenon. A century of Czech graduation exams in France]

Hnilica, Jiří

brožovaná,  512 str., 1. vydání
vydáno: září 2017
ISBN 9788024635149
doporučená cena:  450 Kč

obálka



Rozsiahla monografia Jiřího Hnilicu komplexne spracúva mimoriadny jav v dejinách českého a československého školstva - štúdium stredoškolákov na lýceách vo Francúzsku. História štátom podporovaných trojročných pobytov československých gymnazistov vo Francúzsku začína založením prvej sekcie na chlapčenskom lýceu Sadi Camota v Dijone v školskom roku 1920/1921 a prakticky nekončí. Na rozdiel od slovenských spolužiakov niektorí českí stredoškoláci svoju maturitnú skúšku skladajú vo Francúzsku až do dnešných dní.
Málo historických monografií sa tak dobre a ľahko číta ako rozsiahla práca Jiřího Hnilicu, venovaná jednému storočiu českých maturít vo Francúzsku. Je to vedecká práca, založená na dôkladnom, pôvodnom a priekopníckom archívnom výskume vo Francúzsku, Českej republike a čiastočne aj na Slovensku. Patrí k nim aj rodinný archív - listy jednej zo študentiek v Saint-Germain-en-Laye rodičom. Autor využíva memoáre, periodickú aj príležitostnú tlač, pozná a využíva i beletriu, ktorá ladí s témou či je k nej akýmsi kontrapunktom ako v prípade spomienok Henryho Millera na Carnotovo lýceum. Pre najnovšie obdobie má veľký význam výskum, ktorý využíva poznatky z osobných rozhovorov či písomných odpovedí účastníkov tohto vzdelávania. Ústne pramene a osobné písomné svedectvá spracúva dobre volenými metódami pripomínajúcimi väčšmi sociologický kvalitatívny výskum, než metódy etnologické.
Problematika je zasadená do širokého kontextu česko-francúzskych a československo-francúzskych politických a kultúrnych vzťahov. Po stručnom pripomenutí českého frankofilstva 19. a začiatku 20. storočia autor konštatuje, že po prvej svetovej vojne problematika vzájomného poznávania sa aj prostredníctvom vzdelávania nadobúda politický význam. Ako dôležitý ho vnímali obidve strany. Vo Francúzsku bol súčasťou toho, čo dnes nazývame anglickým termínom "soft diplomacy", dobovo ho obidve strany ponímali ako súčasť zahraničnej propagandy, čo dnes znie tvrdšie ako v pôvodnom chápaní. Edvard Beneš chcel zoslabiť vplyv germanofónnej kultúry v Čechách prostredníctvom vzrastu vplyvu frankofónnej a frankofilnej elity, ktorá sa mala formovať aj stredoškolským štúdiom Čechoslovákov vo Francúzsku.
Vďaka skutočne hlbokému výskumu Jiří Hnilica vo svojej monografii dekonštruuje viaceré mýty, ktoré o československých sekciách vo Francúzsku pretrvávali vo vedomí českých a slovenských vzdelancov.
(...)
Ako celok hodnotím monografiu veľmi vysoko pre jej poznávací charakter, vhodne volené výskumné metódy aj príťažlivosť spracovania.

Z recenzního posudku: PhDr. Bohumila Ferenčuhová, DrSc.