Nad Evropou půlměsíc

Co spolehlivě víme o českých, evropských či amerických muslimech? Jsou skutečně tak odlišní? Jsou neintegrovaní a neschopní akceptovat principy, na nichž stojí fungování Západu? A co vlastně ovlivňuje naše mínění a formuje naše stereotypy při vnímání muslimských komunit žijících v západních společnostech? Kniha pro laiky srozumitelnou formou a přístupným jazykem prezentuje výsledky mnohaletých systematických empirických výzkumů českých sociologů, religionistů, antropologů a sociálních geografů. Naznačuje odpovědi na aktuální otázky, aniž by se uchylovala k nepodloženým spekulacím a dojmům, jichž lze nabýt při sledování vždy nutně selektivních médií či dokonce otevřeně islamofobních internetových diskusí. Čeští muslimové jsou v drtivé většině velmi dobře integrovaní a někteří dokonce (semi)asimilovaní do většinové společnosti. Mají kvalitní vzdělání, práci a přátele i partnery z majoritní společnosti. Akceptují české zákony a nevidí nepřekonatelné překážky mezi životem v moderní sekulární společnosti a praktikováním islámu. Naopak jen velmi obtížně u nás lze nalézt muslimy separované či marginalizované. Postavení českých muslimů se tak podstatně liší od muslimů západoevropských, v mnohém spíše připomíná velmi úspěšné americké muslimy, žijící svůj „americký sen“. Kniha však otevřeně upozorňuje i na některé potenciální problémy a rizika s ohledem k budoucí integraci: na vnitřní dynamiku muslimské komunity, neinformovanost české veřejnosti o islámu, danou např. úrovní školních učebnic, nebo na rostoucí islamofobii, která může doposud dobře integrované muslimy přimět k dobrovolné separaci v bezpečí vlastní komunity.

EXPERTI O HORÚCEJ TÉME
V lete roku 2015 vydalo nakladateľstvo Karolinum zborník štúdií s mimoriadne aktuálnou témou. Prítomnosť muslimov v Európe je citlivá téma, ktorá pravidelne rezonuje v príspevkoch celého spektra domácich aj zahraničných médií. Kolektív rôzne špecializovaných autorov nám ponúka celkovo 8 empirických štúdií, ktoré odpovedajú na mnoho otázok, týkajúcich sa prítomnosti muslimov žijúcich v Európe a USA, prípadne postojov majority voči islámu. Siedmi autori jednotlivých príspevkov sa skúmanej problematike venujú dlhodobo, o čom svedčia ich pestré aktivity nielen v akademickej sfére, ale aj v občianskom sektore. Za cieľ si stanovili vecný a nezaujatý príspevok podložený objektívnymi metódami získavania a analýzy dát.
Sociológ Daniel Topinka sa v prvej štúdii zaoberá úlohou religiozity v procese integrácie muslimov-imigrantov do českej spoločnosti. Autor predkladá kvalitatívny opis sociálnych praktík zúčastnených pri sociálnej integrácii. Venuje sa imigračnému kontextu muslimov žijúcich v ČR a úlohe viery v ich každodennom živote. Kvalitatívna analýza výpovedí muslimov je včlenená do širšieho kontextu integračného procesu, ktorý ovplyvňuje viacero navzájom prelínajúcich sa faktorov.
Druhá štúdia Zuzany Bürgerovej sa venuje spolkovému životu muslimov v Prahe. Autorka si stanovila za cieľ zistiť, aké štruktúry vybrané náboženské organizácie vytvárajú a ako sa ich aktivity prejavujú v bežnom živote obce. Kvalitatívne rozhovory sondovali angažovanosť respondentov vo verejnom priestore a ich postoje k rôznym organizáciám a prejavom verejného života. Štúdia skúma aj integračný potenciál organizácií, nazeranie členov na dichotómiu občianskych a náboženských hodnôt, eventuálne rozdiely medzi veriacimi, ktorí pochádzajú z Čiech, a tými zo zahraničia.
Michaela Zajícová sa snaží zachytiť proces integrácie Čečencov do českej spoločnosti, ktorí prichádzali do Českej republiky predovšetkým po vypuknutí druhej rusko-čečenskej vojny. Unikátne chápanie etnicity a islámu zapríčiňuje, že pomerne bezproblémová cesta integrácie Čečencov má isté špecifiká vedúce k výskytu istých prvkov segregácie.
Rozdielmi medzi mladými európskymi muslimami a ich spolužiakmi z väčšinovej spoločnosti sa zaoberá príspevok Davida Gregera a Karla Černého, ktorí komentujú výsledky rozsiahleho sociologického výskumu realizovaného v štyroch európskych krajinách (Francúzsko, Belgicko, Anglicko a Taliansko). Jedná sa o prvý empirický výskum, ktorý monitoruje postoje mladých muslimov opierajúci sa o kvantitatívne dáta. Aj keď autori upozorňujú na výrazné limity dát, prezentované výsledky prinášajú čitateľovi mnoho nečakaných prekvapení.
Americkú skúsenosť s islámom približuje Karel Černý prostredníctvom analýzy dvoch reprezentatívnych sociologických prieskumov. Autor predstavuje muslimských prisťahovalcov žijúcich v USA a porovnáva európsku a americkú skúsenosť s islámom. Na záver sú ponúknuté hypotézy, ktoré sa zaoberajú otázkou výrazného rozdielu integrácie muslimov v USA v porovnaní s európskou realitou.
Posledné tri príspevky pochádzajú od autorskej dvojice Filip Polonský a Jozef Novotný. V šiestej štúdii autori skúmajú objektívne znalosti o isláme a subjektívne postoje českých a slovenských vysokoškolákov. Príspevok sa teda nezaoberá len tým, čo študenti rôzneho zamerania o isláme vedia, ale aj vzťahmi medzi úrovňou znalostí a subjektívnymi postojmi voči islámu.
V siedmej štúdii autori ponúkajú analýzu reprezentácie islámu vo vybranom súbore stredoškolských učebníc dejepisu, spoločenských vied a zemepisu. Cieľom nie je len kontrola faktografických údajov, ale autori sledujú aj adekvátnosť informácií a tém. V budúcnosti by možno stálo za úvahu doplniť skúmaný súbor aj učebnicami z predmetu literatúra, v ktorých sa taktiež vyskytuje reflexia islámu prostredníctvom niektorých umeleckých diel.
Posledný príspevok prináša výsledky kvalitatívneho výskumu zrealizovaného medzi rôzne profilovanými odborníkmi na problematiku súvisiacu s islámom.
Jedná sa o prezentáciu odpovedí z vybraného okruhu otázok a ich deskripciu. Okrem niektorých predvídateľných postojov, týkajúcich sa napríklad reprezentácie islámu v médiách, autori predkladajú aj množstvo zaujímavých postrehov a názorov respondentov. Výpovednú hodnotu majú aj odlišné názory zainteresovaných odborníkov z rôznych oblastí na niektoré otázky, napríklad na koncept stretu civilizácií. Postoje a vyjadrenia expertov sú predkladané formou diskusie.
Jednotlivé štúdie sa čítajú dobre, avšak na niektorých miestach môže mať problém čitateľ, ktorý nepozná aplikované metódy a s nimi súvisiacu terminológiu; islámske pojmy sú vysvetlené uspokojivo. Vydanie zborníku ani nemohlo byť načasované lepšie. Jedná sa o cennú a relevantnú prácu nepredpojatých expertov v kontraste s množstvom tendenčných a nefundovaných príspevkov.

Boris Špetnyj, časopis Dingr, č. 4/2015, ročník 18, str. 142

Rozhovor s autorem na serveru iDnes.cz